Po dlhom presviedčaní samej seba som usúdila, že moje myšlienky, vnútorné hlasy a pocity musím spísať. Začalo to konverzáciou na facebooku s kamarátkou. Prišli ďalšie otázky a odpovede, zaujímala som sa viac a viac. Nedá mi to spávať.
Možno sa pýtate o čom hovorím. Možno sa o dianie v republike nezaujímate, ale myslím si, že už aj ten najväčší flegmatik musel zachytiť nejaké informácie o udalostiach, ktoré vládnu médiám posledný týždeň.
Nasledujúce riadky sú správy, ktoré som písala kamarátke ma messengeri. Samozrejme, upravené pre potreby blogu a pre zachovanie anonymity z jednej aj druhej strany; slečna je pravidelnou čitateľkou, tá sa spozná.
Prvýkrát ma správa o Kuciakovej vražde zastihla v pondelok v práci. Kvôli kope roboty, čo ma čakala, som len započula "niečo". Koho, ako, kedy, kde,... ale mávla som nad tým rukou. Zabili aj Valka a iných a nejak ma to netrápilo.
Cez obednú pauzu mi to nedalo, prečítala som si viac o tom, čo sa naozaj stalo. To už boli na "verejnosti" aj vyhlásenia vlády a ministrov a ja som len krútila hlavou nad ich slovami, akí sú zhrození, ako dolapia vraha, neskôr aj to ako ponúknu milión eur za informácie o vrahovi/vrahoch...
"Trafená hus zagága." napadlo mi okamžite!
Aj som si poplakala, že takí mladí ľudia museli umrieť len kvôli tomu, že si Janko robil svoju prácu...
Od pondelka vo mne drieme taký hnev, znechutenie, túžba dosiahnúť zmenu. Celé Slovensko vie, VIE, že vraha nedolapia a ak aj hej, bude to len nejaký biely kôň, bábka v tej špinavej hre. Skutoční vinníci totiž predstúpili pred média s "kešom v igelitke". A nikto ma nepresvedčí, že to tak nie je.
Touto vraždou sme sa vrátili dvadsať rokov späť, kedy "nešťastnou náhodou" zahynul aj mladý Remiáš. A vinníka doteraz nikto nelapil.
Ale tajne dúfam, neodvážim sa pevne veriť, že tento násilný čin prebudí Slovákov a dosiahneme vytúženú zmenu.
Tuto nasledovala odpoveď kamarátky, ktorú nebudem uverejňovať. Nasleduje moja ďalšia správa.
Nikdy som sa do politiky nemiešala. Nerozumela som jej a, úprimne, stále nerozumiem. Ale nemám už desať rokov. Som stará jak republika a zatiaľ čo ja rastiem, zbieram múdrosti a vyvíjam sa ako osoba, naša republika je zaostalý štát žijúci v 90-tych rokoch, s vladármi, ktorí ak by boli Pinokio, by mali nosy dlhé až do Ameriky.
Je mi zle, je mi do plaču.
Z toho, kam smeruje naša matička zem. A hlavne z toho, že sama nezmôžem nič. Ale ak sa spojíme, my mladí, máme šancu na lepšiu budúcnosť. A zaprisahala som sa sama sebe, že pokiaľ budem môcť, na protesty pôjdem. Chcem byť súčasťou zmeny, aj keď bývam ďaleko.
Opäť pauza, opäť informácie, ktoré sú ozaj nezverejniteľné. "Slečna" (budem ťa volať slečna, moja pekná, lebo viem, že to čítaš!!), mi povolenie nedala a ani ho žiadať nebudem.
Celé to je odporné, všetko čo sa deje, celý SMER je výsmech občanov a grcať sa mi chce, keď vidím, ako ten vysmiaty Hranol hovorí ako Slovensko ako krajina rastie a prosperuje. Zapredal celú našu Zem a verím, že tam dole sa mu chystá tak obrovský kotol, jemu aj jeho kamošom, že (tu nemám adekvátne prirovnanie tak to nechám na tvoju fantáziu).
----------
Táto konverzácia prebehla včera večer, dnes dopoludnia som mala chvíľku čas a tak som sliedila na facebooku, na internete, kade-tade.
Slová nedokážu opísať môj hnev. Moje zúfalstvo.
Pokladám sa za schopného rečníka aj spisovateľa, ale jednoducho tieto pocity, ktoré sa vo mne hromadia, nie sú vypovedateľné.
Každý deň v práci počúvam Rádio Expres, kde napoludnie má Braňo Závodský svoju reláciu, kde spovedá (hlavne tento týždeň má špeciál) kompetentných, ktorí majú k tomuto ohavnému činu čo povedať.
Počúvam to pozorne, napäto hltám každé ich slovo a skladám si z toho "lego stavebnicu", ktorá sa krásne tvorí.
Na aktuality.sk som čítala článok, nedopísaný článok Jána Kuciaka, na ktorom pracoval v čase, keď ho brutálne zavraždili. Zaujímavý, zimomriavkový. To mi napadlo ako prvé. Je to vec, ktorá by mala byť povinným čítaním v každej domácnosti. Hlavne v domácnosti, kde členovia rodiny sú podporovatelia SMERu. Pretože táto mafiánska stoka, ktorá vládne Slovensku, by mala hniť v base s najvyšším stupňom ochrany, bez možnosti prepustenia, bez možnosti návštev či toaletného papiera!!!
aktuality.sk/talianska_mafia
Zajtra, 02.03.2018, sa koná občiansky pochod na pamiatku Janka a Martiny. Bude v Poprade, stretnutie je naplánované na 20:00 pred OC FÓRUM. Kto ste z Popradu a okolia, budem rada, ak sa tam uvidíme. Budem rada, ak prídete a zapálite sviečku za mladého novinára a jeho snúbenicu, ktorí sa stali obeťami mafie, ktorej vláda pomaly padne.
Východný vietor prichádza.
- JUNE
xx



Comments
Čítam veru ...
Moja ♥♥♥
Je to hrozné, desivé, príšerné, ja sama mám v sebe toľko emócií, že nedokážem o nich písať, zároveň by som to ale chcela zo seba dostať. Nedokážem rozmýšľať súvisle, čo sa tohto týka. Dnes som bola na debate Denníka N o budúcnosti novinárčenia. Vonku nás strážili policajti, dokonca aj vnútri boli, ale ako civilisti. Sami redaktori spomínali, že od pondelka majú prísnu ochranu. A Fiko hrá sladkého chlapčeka s červeným karafiátom v NTC pred dôchodcami. Toľko k tomu... bolo by aj viac, ale nebudem to tu zahlcovať.
... neviem, čo viac k tomu.
Tvoja verná čitateľka
June, Ty tak krásne a pravdivo píšeš. Pokračuj ďalej...:-)))