Snívam.

11. february 2018 at 11:49 | June |  Zápisník.

ŽIŤ SVOJ ŽIVOT

(téma týždňa)

Keď som mala desať rokov, snívala som o tom, že do dvadsať päťky budem vydatá, budem mať dve rozkošné detičky, dobrú prácu a krásny dom/byt. Snívala som o dokonalej svadbe, o dlhých bielych šatách, závoji a svadobnej torte. O prvom tanci, o všetkom, čo svadba zahŕňa. Bola som decko a snívala som o tom, že budem princezná.

Keď som mala pätnásť a začala som si "žiť svoj život", prišla som na to, že do dvadsať päťky nebudem vydatá s dvomi deťmi, ale stále som verila, že budem mať muža, budeme sa ľúbiť a budeme mať vlastné hniezdočko lásky. Prežívala som svoju prvú lásku a bola som na tom, že v tú chvíľu je to pán dokonalý.

Nebol. Rovnako to nebol nikto ďalší. Ale to som už raz spomínala.

V dvadsiatich rokoch som mala ukončenú školu, začala som pracovať, bola som hlboko poznačená mojim neúspechom v cudzine a moje sny sa menili. Veľa vecí sa menilo. Ale jedna ostávala. Stále ma máta, stále je tu a ja verím, že raz sa mi podarí...

...mať vlastný byt,
...mať vlastné auto.
...mať mačičky, kocúrikov, akúkoľvek mačkovitú šelmičku.
...mať pocit bezpečia a lásky.
...mať vydanú vlastnú knihu.

Chcela by som skutočne žiť svoj život, riadiť sa vlastnými pravidlami, mať vlastné zázemie a domácnosť.
Už nesnívam o princeznovskej svadbe a dokonalej rodine. To mať nebudem a som s tým nejakým krutým spôsobom zmierena.
SNívam len o tom, že prídem domov, pozriem si svoje obľúbené seriály s pohárom vína v ruke, alebo si dám horúcu bublinkovú vaňu a budem zaspávať vo vlastnom byte, poprípade urobím filmový večer pre seba a priateľov,

Hádam raz...
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Eliss Eliss | Web | 11. february 2018 at 13:05 | React

Věř tomu a jdi za svými sny :)

2 stuprum stuprum | Web | 11. february 2018 at 14:34 | React

Třeba jednou. :)

3 Magicmax Magicmax | Email | Web | 11. february 2018 at 20:22 | React

[1]: Souhlasím s Eliss! V otm má rozhodně pravdu! :)

4 Reader Reader | 11. february 2018 at 20:39 | React

Sranda... Ja som bola na tom tak isto. Dokonca som tomu verila dlhšie ako ty. Mala som priateľa, hoci sme neboli oficiálny pár, lebo tam bol dosť vekový rozdiel a on nechcel, aby boli reči, verila som mu a slepo ho ľúbila. Ako krásne sme si plánovali, že keď skončím strednú, presťahujem sa k nemu, on bude ďalej hrať svoj futbal, ja vyštudujem, po bakalárovi sa vezmeme, budeme mať bábätko... Nakoniec sa on oženil. Len nie so mnou. Keď som sa o tom dozvedela - celkovo o tom jeho dvojročnom podvádzaní počas nášho takmer päťročného vzťahu - zrútili sa mi všetky predstavy. Už som nevidela svoju budúcnosť, nevidela som nič. Potom prešlo pár mesiacov - skurvene ťažkých, podotýkam - a ja som si začala uvedomovať strašne veľa vecí. Že možno to, že som prišla o veľa vecí, žila som strašne naivne a to, že tieto stereotypy vytvorené spoločnosťou nie sú pre mňa. Teraz je tak veľa možností, tak prečo sa uspokojovať s málom? Prečo si musím hneď po škole nájsť prácu, najlepšie aj chlapa, zasnúbiť sa, vziať sa, usadiť, mať deti, auto, stres a každý deň po príchode domov z roboty ľutovať, čo všetko som mohla zažiť tam vonku. Jediné, čím som si teraz istá je škola. Viem, že si ju chcem dokončiť, baví ma to a raz sa tomu chcem venovať. Takisto viem, že po skončení chcem určite na čas vypadnúť. Chcem cestovať, spoznávať, učiť sa, zažiť život z tej inej, pre mňa nepoznanej stránky. Mojim snom bolo vždy ísť cez Unicef do Afriky a učiť detičky angličtinu, prípadne ísť pomáhať niekam, kde je to potrebné. Moji rodičia len krútia hlavou a uškrnú sa vždy, keď to spomeniem. Ale nechápem, prečo je také ťažké pre niektorých ľudí akceptovať, že sú aj ľudia, ktorí majú odlišné, nie také prízemné predstavy o živote? Mňa nevzrušuje pohodlie. Nebaví ma to, hoci pohodlie a istota ti zaplatia účty a dovolia ti mať aký taký sociálny život. Ale nenadchýna ma to. Viem čo chcem a pôjdem si za tým. Nezaujíma ma , ako ťažko to pôjde. Proste pôjde.
Preto si choď za svojím. Kašli na to, kto ti čo hovorí, oni nevedia. Ty vieš, čo ťa robí šťastnou, ty vieš, čomu sa venovať nechceš. Ty vieš. Oni nie. Zvládneš všetko, na čo si pomyslíš. xx
P.S. Knihy sa neviem dočkať. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement