Skutočnosť. (NH fanfiction)

11. february 2018 at 14:24 | June |  Tvorivá dielňa.
Niekedy dávno, pár rokov dozadu, keď sme s kamoškami snívali o veľkej láske, o chlapcoch zo skupiny One Direction, mi kamoška na narodeniny napísala poviedku "z reality". :) Keď som ju čítala prvýkrát, plakala som. Bolo mi ľúto, že sa mi toto nikdy nesplní. Ale v tom drobnom kútiku duše som tomu verila. Teraz, potých rokoch, mi je z toho tiež mierne mäkko. Ale príjemne mäkko. ;)


"June!" zakričal na mňa môj šéf zozadu. "Už môžeš ísť domov, kočka."
Už? pomyslela som si. Veď som tu o tri hodiny viac, ako mám napísané v zmluve.
"Dobre, ďakujem, prezlečiem sa a pôjdem." k tomu som dodala falošný úsmev a môj šéf bol spokojný. Je to perverzné prasa a ja ho neznášam, ale v mojej situácii vyskakovať nemôžem. Som rada že mám prácu a že konečne žijem svoj sen.

Prišla som domov, bolo poobede. Ruksak som ľahko hodila na zem a ľahla som si na gauč v obývačke. Notebook som si nechala, na stole pri mne, zapnutý. Hneď som zaspala, zobudila som sa až nato, že som počula nebezpečné zvuky. Keď mi o 10 sekúnd nato poriadne zaškvŕkalo v bruchu, musela som sa zasmiať. S nechuťou som sa postavila na nohy a prešla som okolo malej kuchynky do špajze, kde som mala chladničku. Otvorila som ju a hneď aj zavrela, nič tam nebolo.
Počula som zvuk prichádzajúceho hovoru na skype. Hneď som vybehla do obývačky a dala "prijať s videom". Objavila sa mi tam Ness, jedna z najlepších kamarátok, ktorá žije na Slovensku.

"Ahoj rašpľa." zasmiala sa do kamery. "Počuješ ma?"
"Hej hej ty debil, počujem." stále sme sa takto doťahovali, bolo zo z lásky, zo srandy.
"Čo robíš?" opýtala som sa jej.



Ani nevie ako mi chýba, nechcem jej to hovoriť, lebo by bola smutná. Takto si to odskáčem len ja, nech sa netrápi ešte aj ona. Rozprávali sme skoro dve hodiny.

"A čo Patty?" opýtala som sa jej.
"No včera sme boli u Leny v Teplici. Ja, Ava, Patty, Roxy. Chýbaš nám." posmutnela.

Do riti a teraz ako zakryť slzy? Baška sa práve nepozerala, odháňala jej psa. Tak som si jemne rukou prešla po líci, kde sa mi kotúľala veľká slza.

"A ako bolo? No ták, to je v pohode." povedala som jej, aby sa netrápila, no mne išlo roztrhať srdce.
"Výborne ako vždy, tešíme sa, kedy dôjdeme za tebou! Junny, veď už len štyri mesiace a sme u teba! Jasné, ty si ešte v Írsku, ale potom pôjdeš do Anglicka a my prídeme! Už sa neviem dočkať!" oči sa jej rozžiarili a bola strašne šťastná. Tá si nevie predstaviť, ako sa teším ja.

Hovor sme ukončili a ja som sa cítila dosť na hovno. Len som tam sedela a rozmýšľala som, už už som sa išla vyplakať, keď mi zasa začal zvoniť skype.

"Mama." povedala som si sama pre seba a trošku som sa snažila ukľudniť. Prijala som hovor.
"Ahoj srdiečko." povedala mi mamina.
"Čááááv" kričal Johnny, môj brat.
"Ahojte rodinka, ako si žijete?" volali sme sotva pol hodiny, keď som to musela ukončiť. Povedala som, že mi niekto klope a že musím ísť. No pravda bola, že už som to nezvládla.

Hodila som na seba len ľahkú bundu a obula som si botasky. Vybehla som von a zamkla som. Prechádzala som sa a rozmýšľa som. Ani nemusím hovoriť že som plakala. A fakt dosť.
Prečo som ja krava nešla s Patty domov? rozmýšľa som.

Patty, moja ďalšia naj kamoška, tu bola so mnou. Ale išla domov na prázdniny. Išla až na tri mesiace. Už prešiel mesiac, ja som sama doma a nemám tu v podstate nikoho. Zopár kamarátok s ktorými sa ani nemám o čom baviť nepočítam.
Chýba mi rodina a to nehovorím o babách. Ness, Leny, Avu a Roxy som už nevidela skoro rok. Voláme spolu, to je pekné, ale ja ich chcem mať pri sebe, chcem ich vyobjímať. Bože prosím! Od kedy som tu sama, odkedy Paťka odišla, začínam veriť už aj na Boha. Verím že mi pomôže a už prídu za mnou.

Vytiahla som si z vrecka bundy Marlborky a usmiala som sa na ne. Tie fajčí aj Ness a to len preto, že jej "vyvolený" Zayn Malik ich fajčí tiež. Vytiahla som si jednu a dala som si ju jemne medzi pery. Slzy mi ešte stekali po tvári a ja som sa ani neobťažovala zotrieť si ich, načo? Veď ma tu nikto nevidí.

Prišla som do parku, nebolo tam ani nohy. Jasné, že nebolo, bolo okolo pol jednej ráno. Boli tam preliezky, kĺzačky, iné veci, no potom som si všimla piesok. Začala som sa smiať.
Bože, spomenula som si na deň, keď sme sedeli v Južnom Parku, Ness sa vyzula a chodila na boso po piesku. Bola tam aj Ava a Roxanne, jasné, bola tam aj Andie.
Podvihla som obočie a sadla som si na lavičku. Skopala som si topánky dole a zaškerila som sa. Bosou nohou som sa dotkla piesku, bol ľadový a jemný.

Do očí sa mi nahrnul nový príval slz. Už som cez ne skoro nič nevidela. Cupitala som po piesku a užívala som si pocit voľnosti a slobody. Už viem, že Ness zo seba stále nerobila kravu, je to perfektné. Vonku bola tma ako v hrobe. Vyšla som von z pieskového kráľovstva a očistila som si nohy. Sadla som si na lavičku a zapálila som si ďalšiu. Keď som dofajčila, ruky som si dala na tvár. Po chvíľke ma niekto chytil na rameno. Strašne som sa zľakla.

"Prepáč." povedal chlapec, ktorého som cez tmu vôbec nevidela.
"Ja som sa zľakla, čo je ?" opýtala som sa nervózne, super a teraz ma tu zabije.
"No, ja len, že prečo si zakrývaš tvár? Keď si taká krásna?" opýtal sa ma neznámy chlapec.
"Mám zlú náladu, už musím ísť." povedala som trošku krajšie.
"Počkaj ešte, išiel som okolo a videla som ťa, ako chodíš bosá po piesku. Bolo to milé, môžem vedieť aspoň ako sa voláš?" opýtal sa ma. "Prosím." vôbec som ho nepoznala, nikdy som ho nevidela. Ale čo stratím, keď mu poviem meno? Nič.
"June. Volám sa June." povedala som a išla som rýchlou chôdzou preč.
"Ďakujem." zakričal a keď som po chvíľke otočila, už tam nebol.

Bože čo toto malo znamenať? prišla som domov a rozmýšľala som nad jeho hlasom. Ako ma mohol vidieť,keď bola tma? No vlastne, ja som mala oči pre plač a cez slzy som mala všetko rozmazané. Žeby ma videl? Povedal mi že som krásna... Myslel to vážne? takto som rozmýšľala aspoň pol hodinku a potom som zaspala.

"We... are... One Direction! And you´re popular!" začal mi zvoniť budík.

Hej, jasné som populárna Louis, nevidíš? povedala som si v duchu a vstala som. Išla som si zafajčiť a dala som si kávu. Dnes idem znova do práce a večer sa zašijem do postele a budem skypovať s babami a rodinkou.

Obliekla som sa a vyšla som z domu, išla som pešo cesta mi trvala asi tak pol hodinku.
Pred robotou idem ešte do Nando´s. V ušiach mi práve hral Olly Murs - Dance with me tonight. A ja som počula nejaké kričanie.
Dala som si dole slúchadlá a pozerala som pred seba. Pred Nando´s stálo asi 50 dievčat a kričali ako besné. Vonku som videla stáť Michaela. Jedného čašníka, ktorý tam pracoval.

"Michael?" podišla som k nemu.
"Ahoj June. Bože, pozri čo sa to tu deje." zagánil na dievčatá.
"Pre boha. Prečo tak kričia?" automaticky som si dala ruky na uši.
"Je tam nejaká celebrita, ale neviem kto. Ideš dnu? Teba pustím, ich nie." až keď mi to povedal, všimla som si že on je vonku práve pre to, aby sa dnu nijaká hlúpa fanynka nedostala.

Michael mi otvoril dvere a ja som pocítila zopár nenávistných pohľadov od dievčat. Michael hneď dvere zavrel, aby sa niekto neprešmykol. Hlavu som držala dole a pozerala som do mobilu, koľko je hodín.
Sadla som si k stolu a čakala som na obsluhu. Písala som sms-ku Ness a babám, keď prišla čašníčka. Nepoznala som ju, musí tu byť nová.

"Dobrý deň, vitajte v Nando´s." povedala nervózne, mohla tak toľko rokov ako ja, takže okolo 19. Stále sa otáčala a usmievala.

Povedala som jej čo si dám a ona odkráčala preč. Kým som čakala na objednané jedlo, išla som na záchod.
Prechádzala som okolo stolov a keď som sa pozrela so zadného boxu, skoro ma trafil šľak. Bola som asi 10 krokov od Nialla Horana!
Niall Horan spevák z One Direction. Mojej najobľúbenejšej skupiny. O tomto dni som snívala už strašne dlho. Sedel tam s bodyguardom. A vychutnával si jeho obrúbené Nando´s. Pozrel sa na mňa prenikavými modrými očami a usmial sa. Rukou mi kývol, aby som išla k nemu.
Ja som sa ako krava poobtáčala okolo vlastnej osi, či myslí mňa. A myslel. Niall sa zasmial a postavil sa. Každý krok som dobre zvážila, každým krokom som čím ďalej tým viac rozmýšľala, že sa otočím a odídem. Ale nemohla som, bola som nervózna, mala som takú trému ako nikdy. Pristúpila som k nemu.

"Ahoj." povedala som. Bože to je trápne! JUNE! Ahoj? Pre boha veď sa nepoznáte! Pre boha!

Moje vnútro sa búrilo, no nevšímala som si to.

"Ahoj, ako sa máš?" opýtal sa ma Niall, ako keby sme boli kamoši, ako keby sme sa poznali od mala.
"No, no ja sa mám asi super." vykoktala som.
"Aj ja." usmial sa. "Nechceš si prisadnúť?" opýtal sa ma.

Čože? Jasné, že chcem! Preboha ! DORITI JASNE, že hej!

"Nie, prepáč ale nemôžem." musela som povedať.

Zmätene sa na mňa pozrel.

"Ty ma odmietaš?" nechápal, jasné že nechápal, asi nikto by ho neodmietol, len ja krava.
"Áno, musím ísť do práce a nestíham. Nemôžem si dovoliť prísť neskoro." povedala som.
"Aha, no tak to chápem. Počkaj, chcem ti niečo dať." povedal Niall, o ktorom som doteraz snívala len na obrázkoch a v telke. Bože on je reálny! Jeho bodyguard vytiahol z ruksaku knihu DARE TO DREAM.

Do riti! Tú knihu sa už chystám kúpiť strašne dlho!

Od nadšenia som podskočila. Nialler sa na mňa pozrel a usmial sa. Niečo tam písal.

"Chcem aby si si to prečítala až doma, prosím." povedal jemne. Postavil sa a prešiel okolo stola až ku mne. Knihu mi podal a naklonil sa ku mne. Nežne okolo mňa omotal krásne mierne svalnaté rúčky a objal ma. Bola som totálne mimo.
"Ďakujem." šepla som mu do ucha a in sa usmial.
"Tak ahoj." povedal. "A až doma." varovne zdvihol jeden prst.

Pokývala som hlavou, išla som si pre zabalené jedlo a odišla som. Už som sa tam nepozrela, kebyže sa obzriem, asi by som už odtiaľ neodišla. Mala som chuť ho pobozkať a objať. Chcela som sa len na chvíľku dotknúť jeho blond vláskov a chcela som sa mu pozrieť znova do oceánovo modrých očí.

Kráčala som so práce.

Doteraz som bola zamilovaná do Nialla Horana cez internet a obrázky. No teraz som sa zamilovala do chlapca s modrými očami, užšími perami, krásnou tváričkou a nádherným telom. Toto som mala pred očami až od šiestej, vtedy som odchádzala z práce.
Išla som domov a kabelku som hodila do obývačky, cestou som bola nakúpiť jedlo a všetko som poodkladala do kuchyne. Rádio som mala pustené.

"Tak teraz si pustíme pesničku od One Direction, Moments." vyhlásila redaktorka. Usmiala som sa na rádio. No o chvíľku som skoro vyskočila z kože!
"PRE BOHA!" zakričala som sama pre seba. Utekala som do obývačky a z kabelky som vytiahla knihu, čo mi daroval Nialler.

Držala som ju v rukách a očami som prechádzala po obale knihy. Nemohla som tomu uveriť. Otvorila som ju a pozerala na prvú stránku, potom som znova otočila jeden list knihy. Bol tam dosť dlhý text, začala som čítať.

"Pre Dianu od Nialla Horana." bola prvá veta. Asi minútu som nato pozerala. Ako to, že on vie moje meno? Povedala som mu ho? Nie, určite som mu nič také nehovorila. Ďalej tam bolo malé srdiečko. "Včera bol môj najšťastnejší deň v mojom živote. Videl som dievča, ktoré chodilo bosé po piesku. A bolo jej jedno, že kto si o tom čo myslí. Videl som dievča, ktoré malo uplakané oči, aj keď neviem prečo. Chcel som jej tie slzy zotrieť z tváre, ale nevedela kto som."

Rozplakala som sa, pre boha! Včera v noci, keď som vybehla von a chodila som bosá po piesku, ako debil a keď tam prišiel neznámy chlapec a chytil ma za rameno. Bol to on! Bol to Niall. Preto vie moje meno, povedala som mu ho včera. Všetko mi zapadalo do seba. Čítala som ďalej.

"PS: Nezakrývaj si tvár, si nádherná keď sa usmievaš. Budem ta čakať o deviatej tam, kde sme sa prvý krát videli. Dúfam, že ma tento krát neodmietneš, Niall."

Usmiala som sa na najkrajšie slová v mojom živote a pozrela som sa na hodinky. Bolo osem, hneď som sa išla osprchovať, vlasy som si rozpustila a mala som si špirálu. Make-up nepoužívam. Natiahla som na seba rifle, biele tričko, kabátik a conversy. Bolo osem štyridsať, pomalou chôdzou som išla k parku, kde sme sa mali stretnúť. Ešte som stihla vyfajčiť tri cigarety, kým som dorazila.

Niall stál pri lavičke a mal v rukách ruže. Krásne červené ružičky, usmial sa na mňa, keď som sa k nemu pomaly približovala.

"Ahoj." povedal mi a objal ma.
"Tak toto je môj najšťastnejší deň." povedala som, Niall mi upravil neposlušný vlasy na hlave a pomaly sa ku mne približoval.
Až dovtedy, dokým sa na naše pery nespojili a ja som pocítila jemný, krásny, neopísateľný, dokonalý pocit. Bola to láska. A stavím sa, že Niall to pocítil tiež. Pretože do toho bozku vložil všetko a mne stačil len jeden pohľad na neho a vedela som, že už navždy patrím jemu a nikomu inému.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement