diel 5. Návrat

12. february 2018 at 9:00 | June |  Druhý Svet (Daryl Dixon fanfiction)

"Zopakuj mi to ešte raz?"

Sedela som s Kennym v zasadačke. Pred nami boli požiadavky klientov, ktorí mali záujem kúpiť cez nás nehnuteľnosť. Avšak vzácnym klenotom medzi klientmi bol môj dlhoročný kamarát a veľká hviezda rockovej scény - Andrew Biersack.

"Andy nás požiadal, aby sme mu pozháňali krásny slnečný dom v Savannah. Mám presné požiadavky, čo má dom spĺňať. Chce ho kúpiť spoločne s manželkou."
"To je... perfektné!" tešil sa. "Je to skvelá reklama pre našu firmu. Niekto tak obľúbený a populárny nám môže priniesť aj nových klientov."
"Verím, že áno." tešila som sa. "Pre dnešok ale končím. Ešte mám večernú hodinu jógy, potom chcem len teplú vaňu a spať."
"Nechaj mi tie papiere, prezriem si to a hodím do systému." Kenny sa natiahol po zložky, ktoré som mu váhavo podala.
"Nechystáš sa domov?"
"Nie. Asi." mykol plecami a vstal o stola. "Ráno sme sa so Sarah trochu povadili. Asi ostanem cez noc v kancelárii a dokončím tie zmluvy pre Rheeho a Forda."
"Kenny, čo sa zase deje?" zamračila som sa. Kenny a Sarah boli manželia už asi dvadsať rokov. Ich dcéra chodila s mojou mladšou sestrou do školy.
"Povedz mi, úprimne, nezdá sa ti, že sme so Sarah príliš starí na to, aby sme mali ďalšie dieťa?"
"Kvôli tomu ste s pohádali?"
"Áno. Sarah by chcela bábo. No mne to príde ako zlý nápad. Myslím si." pokrútil hlavou.
"Kenny, vôbec nie ste starí. Ani ty a ani Sarah. V dnešnej dobe majú ženy v štyridsiatke len prvé dieťa. Vy máte dve odrastené slečny. Teraz by sa vám zišiel nejaký malý drobček. Veď Stephannie a Jessica sú už dospelé, študujú na univerzite a vy máte veľký prázdny dom." uškrnula som sa. "Vypadni domov a povedz manželke, že si si to rozmyslel. Uvidíš, bude to to najlepšie, čo sa ti teraz môže stať."
"Myslíš?"
"Dieťa len posilní tvoj vzťah so Sarah. Na ďalších dvadsať rokov neupadnete do stereotypu, lebo dieťa si bude vyžadovať pozornosť."



Kenny vstal od stola a pevne ma objal. Bol mi ako otec, jeho dievčatá som mala veľmi rada, preto som dúfala, že sa im so Sarah pošťastí a do rodiny pribudne nový prírastok.

"Ďakujem, Junny. Ty si poklad." s tými slovami opustil zasadačku a zložky s papiermi mi nechal na stole.

Z jógy som mala namierené rovno domov. Chodila som na tie hodiny pešo, keďže som si vybrala jóga centrum blízko môjho bytu. Jedinú zastávku som si urobila v menšom obchodíku, kde som si kúpila čerstvé mlieko a ovsené vločky.
Privítal ma prázdny byt, von už bola tma, byt bol chladný a tak nejak som sa v ňom už necítila ako doma. Veci som si zložila do kuchyne, cestou do izby som nechala napúšťať vaňu a zo skrinky pod umývadlom som vytiahla posledné balenie ružových lupeňov, ktoré som nasypala do kúpeľa.
V šatníku som zo seba zhodila spotené tričko a legínsy, rovno ich hodila do koša na pranie a zabalená v osuške som si šla naliať pohár červeného.
Zamyslene som kráčala po byte, z prehrávača sa ozývali jemné tóny Enye a keď sa divo ozval zvonček pri dverách, zľakla som sa.

"Kto je?" opýtala som sa.

Nečakala som žiadnu návštevu. Nikto sa však neozval, čo bolo ešte viac zvláštnejšie, no po niekoľkých sekundách niekto zaklopal na dvere a ja som ich bezmyšlienkovite otvorila.
Ocitla som sa tvárou v tvár osobe, ktorú som túžila vidieť najviac.

"Vidím, že ma už čakáš." uškrnul sa, nečakal na pozvanie dovnútra. Vošiel sám, cestovnú tašku zhodil ku šatníku a mňa okamžite pobozkal.
"Daryl." šepla som, keď jeho pery opustili moje. "Čo ty... Čo tu robíš?"
"Vrátil som sa do Atlanty a keďže moje veci ostali v Johannesburgu a prídu až zajtra, rozhodol som sa, že navštívim jedinú osobu, ktorá mi za celé mesiace chýbala najviac.
"To mám byť akože ja?" nadvihla som jedno obočie.
"Jedine ty, June. Nechala si mi v Tokiu dosť mätúci odkaz, netušil som, kam si šla. A aj keď by som si to vedel pokojne zistiť, nehľadal som ťa. Chcel som ti dať... priestor."
"Na čo?"
"Aby si si utriedila myšlienky. A pocity." stále ma držal okolo pása. Ja len v osuške, on v džínsach a čiernej košeli, vyzeral ako anjel smrti - nebezpečne príťažlivo.
"Počkaj, idem vypnúť vodu kým sa preleje." pousmiala som sa. "Dáš si so mnou kúpeľ, Daryl? Mám aj víno."
"Veď hovorím, že si ma už očakávala." pustil ma a kým som šla do kúpeľne, on si začal rozopínať košeľu.

Opäť som sa vo svojom byte cítila ako doma. Darylova prítomnosť by rozjasnila aj to najtemnejšie miesto na svete.
Celý čas sa nám nezastavili ústa. Rozprávali sme tak veľa - Daryl sedel vo vani, objímal ma okolo holého brucha, ja som sa o neho opierala a cítila sa tak pokojne ako už dlho nie.

"Prečo si vlastne vtedy utiekla, Junny? Musela si mať nejaký vážny dôvod."

Ležali sme v mojej posteli, obaja nahí, prikrývka bola medzi nami pomotaná. Daryl ma držal tesne pri sebe, ležala som mu na hrudi a užívala si ten pocit.

"Mala som." priznala som sa.
"Povieš mi ho? Urobil som vtedy niečo zle? Ak áno, veľmi ma to mrzí."

Nadvihla som sa na lakti, priložila mu dlaň na líce a otočila jeho tvár ku mne. Bol tak prekrásne strapatý a bezmocný. V tejto chvíli patril celý iba mne.

"Ty si neurobil nič zle, Daryl. Bol si perfektný vo všetkých smeroch. Tu ide o mňa. Ja... bojím sa prejaviť akékoľvek city. Bojím sa sklamania a tak keď som zistila ako mi je s tebou skvele, zutekala som."
"Nerozumiem. Nie je to niečo, čo niekto hľadá celý život? Lásku?"
"Pravdepodobne. Lenže ja som sa doteraz všetkého stránila. Vyhľadávala som len nejakých zúfalcov v bare na jednu noc. Len tak, užiť si. Žiadne záväzky. A zrazu si prišiel ty, vzal si ma do najúžasnejšieho mesta sveta a ukázal mi, aký je život vo dvojici perfektný. Vydesilo ma to."
"Takže predsa len som urobil niečo zle." usmial sa.
"No, svojím spôsobom." prikývla som.
"Ale teraz mi nemáš kam utiecť." pretočil sa mojím smerom, priľahol ma na posteli, držal sa nado mnou len na lakti. Sklonil sa ku mne a pobozkal ma najjemnejšie ako vedel. "Mám ťa rád, June. Úprimne a nefalšovane. Tak ma od seba neodháňaj, pretože ja si k tebe vždy nájdem cestu."

Bol utorok ráno.
Zväčša by som vstala o siedmej, šla si zabehať alebo na jógu. Dala by som si na raňajky len nejaký jogurt a potom by som šla do kancelárie.
Dnešné ráno som sa však zobudila až na to, že niekto šialene vyklopkáva na vchodové dvere. S poloroztvorenými očami som sa došuchtala na chodbu, obliekajúc si len Darylovu košeľu.

"June Burtonová, okamžite mi otvor." jej nervózny tón hlasu ma vydesil a ja som odomkla dvere. Caroline, ako divá voda, vbehla dovnútra, vlečúc pred sebou veľké tehotenské brucho.
"Čo do pekla..?" zamumlala som. "Koľko je hodín, Carol?"
"Pol jedenástej, mladá dáma." ťukala si na hodinky na zápästí. Avšak keď si ma premerala od hlavy k pätám, spozornela. "Zas tu niekoho máš? Kedy si to stihla? Veď si bola na jóge." vykročila smerom ku spálni, to som ju ale chytila za ruku a zastavila.
"Nie, nerob." šepla som. "Už asi nespí, ale nechoď tam. Nie je to... nieje to hocikto." pokrútila som hlavou, slabučko sa usmievajúc.
"Nie je to hocikto?" Carol sa zamračila. "To mi, prosím ťa, vysvetli."
"Všetko ti vysvetlím, len sa idem obliecť. Choď si urobiť čaj." každá z nás šla iným smerom a keď som za sebou zavrela dvere spálne, Daryl sa ku mne otočil so širokým úsmevom na tvári.
"Takže ja nie som hocikto?"
"Och, prestaň." uškrnula som sa, vošla som do šatníka a okrem spodného prádla som na seba natiahla čierne legínsy. Košeľu som si nechala, páčila sa mi a nemala som v pláne ísť dnes do kancelárie.
"Predpokladám, že nás dnes nezoznámiš."
"To určite nie. Caroline je... Povedzme, že na ňu ťa musím pripraviť. Alebo ju na teba. Rozhodne pred ňu nepôjdeš teraz." sadla som si k nemu na kraj postele.
"Prečo nie teraz?"
"Pretože, aj keď je Carol tehotná a šťastne vydatá, ty vyzeráš takto ráno nebezpečne sexi a bála by som sa, že by si sa jej zapáčil."

Keď som prišla ku Carol do kuchyne, sedela za stolom s tabletom v ruke a hrala sa nejakú hru. Zdvihla ku mne spýtavý pohľad a kým som sebe a Darylovi pripravila kávu, cítila som jej pohľad na chrbte.

"Tak už mi povedz kto to je! Nenapínaj ma toľko." zakňučala napokon.
"Daryl Dixon." usmiala som sa. "Leeho dobrý kamarát. Spoznali sme sa na Bali. Chvíľu som bola pri ňom v Tokiu, potom som odišla a až teraz sa vrátil do Atlanty. Tak prišiel za mnou."
"Len tak sa u teba objavil?"
"Presne. Len tak." prikývla som."Je to dlhá story a možno ti o nej niekedy porozprávam. Teraz je ale u mňa a..." stíšila som hlas. Tušila som, že Daryl bude počúvať. "Caroline, ja som tak neskutočne šťastná, že je tu. Že je pri mne."
"To sú slová, ktoré od teba veľmi rada počujem, June. Na to, ako dobre ťa poznám, ma síce prekvapujú, ale počúvajú sa dobre." uškrnula sa a dopila bylinkový čaj. "Keď budeš mať čas, ozvi sa mi. Budem chcieť počuť zvyšok príbehu."

Keď som s dvomi kávami prišla do spálne, balkónové dvere boli dokorán, Daryl ležal v posteli a medzi perami držal cigaretu. Spokojne sa usmial a sledoval, ako si sadám vedľa neho. Vzala som mu cigaretu z úst a vložila si ju medzi pery.

"Nemusíš byť dnes vo firme?" opýtal sa.
"Nikdy nemusím byť vo firme. Ja tam byť chcem. Dnes nie." presadla som si obkročmo na neho a potiahla si z cigarety. "Dnes chcem byť celý deň s tebou. Jedine, že by si mal iné plány."
"Ja som mal na pláne byť celý deň s tebou. Takže tak nejak sme si zjednotili plány na dnešný deň." so mnou na sebe sa posadil a pobozkal ma.
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement