diel 4. Útek

5. february 2018 at 9:00 | June |  Druhý Svet (Daryl Dixon fanfiction)

Dni ubiehali ako voda a ja som sa nestíhala čudovať, aké prekrásne mesto objavujem.
Daryl tu býval, s prestávkami, už piaty rok. Poznal všelijaké zákutia a tak mi ukázal to, čo iní turisti nemajú šancu vidieť, alebo sú príliš slepí na to, aby to videli.

V Atlante by som sa tak spontánne správať nemohla. Bulvár ma vždy sledoval na každom kroku, keď som bola na verejnosti, musela som sa kontrolovať. A keď som prestala, ocitla som sa na titulkách.
Tu som sa mohla správať ako som chcela a nikto ma nesledoval. Len Daryl. A ten sa na mne bavil najviac zo všetkého.

"To vážne si môžem vziať ktoré len chcem?"
"Áno. Vyberieš si tanierik, ktorý sa ti najviac pozdáva a zješ to. A tak ďalej dookola. Zaplatíš za toľko tanierikov, koľko vezmeš z pása." vysvetľoval mi princíp sushi baru, v ktorom sme sedeli.
"Super, to by bolo fajn mať doma." zamyslela som sa. "Možno sa pustím do nového podnikania." vzala som si z pása tanierik s niekoľkými kúskami tuniakového futomaki.
"No vidíš to. Určite by si nad tým mala uvažovať." Daryl si vzal hneď ďalší tanierik, na ktorom bolo päť kúsok nigiri. "Možno by som do toho šiel s tebou." uškrnul sa.
"Keď prídem domov, skúsim si spísať nejaký plán. Peniaze mám, to by nebol problém." už som bola vo svojom svete, kde som znova vymýšľala niečo nové.



Po večeri sme sa previezli nočným Tokiom, Daryl sa ma snažil naučiť riadiť motorku, avšak bála som sa jej tak veľmi, že keď na mňa skoro spadla, zaprisahala som sa, že na nej budem jazdiť výlučne ako spolujazdec.

"Pochop! Ak sa budem chcieť zabiť, tak si vystrelím z hlavy mozog. Alebo si podrežem žily. Určite nebudem šoférovať motorku. Zjavne nie sme kompatibilné." obhajovala som sa cestou do jeho apartmánu.
"Och, drahá." smial sa Daryl. "Udivuje ma, že tak nemožný človek ako ty, prežil už dvadsať šesť rokov."
"Práve v tejto chvíli si ma urazil." prekrížila som si ruky na prsiach. "Nie som tak nemožná, ako na prvý pohľad vyzerám."
"Veď ja som netvrdil, že nemožne vyzeráš. Len že taká si." vyplazil mi jazyk, no len čo sme prekročili prah jeho bytu, schytil ma okolo pása a pritisol o stenu.
"Hej! Stále som urazená." chcela som sa brániť, no márne.
"Príšerka, nevieš si predstaviť, aká si sexi, keď si urazená." jeho dych ma šteklil na krku a ja som sa nesvojvoľne usmiala. "Ták, tu je ten stratený úsmev."

Tvrdo sa mi vrhol na pery, jazykom si cez ne vybojoval cestu dnu. Počas zápasu jazykov som ho schytila za vlasy, trhla som rukou trošičku prudšie nez som mala v úmysle a Daryl mi sykol do úst.

"Pozor na to, aj ja viem hrať drsné hry." zahľadel sa mi do očí, keď sa odo mňa trošinku odklonil.
"To by som chcela vidieť." uškrnula som sa s jasným odkazom v očiach.

Ďalšie dni prebiehali celkom podobne.

Cez deň sme boli väčšinou v meste, nakupovali sme, ochutnávala som japonskú kuchyňu a obzerala som si svet, ktorý bol neuveriteľne odlišný od toho, v ktorom som žila ja.
Keď sme večer prišli k Darylovi, skončilo to vždy rovnako. Niekedy sme si otvorili víno, niekedy si dali len pár pohárov whisky, no zaručene vždy sme spolu skončili v posteli.

Keď som takto žila už tretí týždeň, zdesene som si uvedomila, že k tomu chlapovi začínam cítiť niečo viac. Niečo, z čoho som mala panický strach.

V ten deň bol Daryl na pracovnom stretnutí. Malo trvať len chvíľu, ale poznáte to, vždy sa nájde niečo, čo treba okamžite prekonzultovať.
Mne týmto dal čas na to, aby som si pobalila kufre a objednala si letenku do Sydney.

"Junny? Som doma!" ozval sa z haly vo chvíli, kedy som vyšla zo sprchy.
"Trvalo ti to." usmiala som sa, jemne odťažito. "Vyriešili ste všetko čo ste potrebovali?"
"Snažili sme sa. Je hrozné, keď mňa, ako jedného z výkonných riaditeľov, moji zamestnanci nepočúvajú a chcú si robiť všetko po svojom."
"Poznám také. Ale už ťa niekedy poslal tvoj zamestnanec na protialkoholické liečenie?"
"To ešte nie." zasmial sa, no zrazu zvážnel. "Teba áno?" prikývla som.
"Preto som odišla z Atlanty. Narobila som si toľko negatívnej reklamy, že to podniku skôr škodilo."
"To ma mrzí."
"Nemusí. Vlastne, ten odchod bol najlepšia vec akú som kedy urobila."
"Vážne? A to prečo?" usmial sa. Veci odložil na kreslo, objal ma a rukou mi uhládzal mokré vlasy. "Ty si dobrá podnikateľka, June. Každý máme svoje zlozvyky. Ty máš ale tú smolu, že máš slávneho otca. A tým pádom si sledovaná."

Konečne to nejaký človek pochopil.

V ten večer sme ostali doma.
Uvarila som nám večeru, dali sme si víno, celý čas sme sa rozprávali a držali si veselú náladu. Tak to pokračovalo až do noci, kým sme si neľahli do postele.
V tú noc som s ním prežila asi najlepší sex, aký som dovtedy zažila. A možno som to vnímala tak preto, pretože som ráno odlietala preč.

Budík mi zazvonil pred štvrtou. Rýchlo som ho vypla, aby sa Daryl nezobudil. Poobliekala som sa, zbalila posledné veci a potichúčky vyšla z apartmánu.

Takto zbabelo som utiekla od prvého chlapa, ktorý ma po dlhých rokoch mal skutočne rád.

***

Keď Daryl ráno vstal, namiesto toho, aby objal June a pobozkal ju na dobré ráno, našiel vedľa seba len preložený papier. Okamžite tušil, že niečo nie je v poriadku - June nikdy nevstávala skôr ako on. Rozložil papier a čítal úhľadne písmo:

Neskutočne ma mrzí, že sa s tebou nerozlúčim osobne,
ale nedokázala by som ti do očí povedať Dovidenia.
Ďakujem Ti za tie týždne pri tebe. Boli neuveriteľne
zábavné, náučné a ani som si neuvedomila, že som
mala v pláne vidieť aj iný svet než ten v Tokiu.

Verím, že keď nadíde správny čas, stretneme sa v Atlante.
Budem sa na ten deň tešiť.

Dovtedy, dovidenia Daryl.
Navždy tvoja Junny, x

O tri mesiace neskôr

"Ak by som ťa nepoznala, povedala by som, že si zaľúbená."
"Neblázni. Nevieš do koho??" zasmiala som sa, kývla rukou, no podvedome sa mi pred očami zjavila jeho tvár.
"Neviem. To by si mi mohla povedať ty. Odkedy si sa vrátila z ciest, nepovedala si mi poriadne nič. To kde si bola, viem len podľa tých magnetiek, ktoré si mi doniesla." vedela som, že nastane čas, kedy ma Carol začne spovedať.
"Drahá, ak by bolo niečo, čo by som ti chcela povedať, urobím to. Ale nič zaujímave som nezažila. Proste som bola tam a tam a všade a hrala som sa na turistku."
"Aj tak ti neverím. Vrátila si sa ako iný človek."
"Prosím ťa. Preháňaš. Ako vždy." kývla som rukou a stiahla zo seba prepotené tričko.

Vrátila som sa domov z ranného behu, keď mi zvonila Caroline. Bolo to normálne, že pri mne trávila čas už od rána. Greg, jej manžel, bol často na služobných cestách a ona, keďže bola tehotná, sa doma sama nudila.

"Nikdy som nepreháňala." smiala sa z kuchyne. "Daš si jogurt?"
"Jahodový, prosím ťa." vzala som si čisté veci a zavrela sa do kúpeľne.

Pravdou je, že odkedy som sa pred mesiacom vrátila z posledného mesta, kde som zakotvila - z Berlína - od základov som zmenila väčšinu svojich zlozvykov.
Začala som každé ráno behávať, trikrát do týždňa som ráno cvičila jógu, dvakrát do týždňa som chodila do posilňovne.
Prepustila som Kevina aj Rebeccu, nechcela som mať viac vo svojom okolí ľudí, ktorí na mňa hľadeli ako na nevyliečiteľného alkoholika, ako na blázna bez vlastného úsudku.

S Kennym sme sa hneď v prvý týždeň po mojom príchode stretli s Rickom Grimesom a tvárou v tvár sme si vysvetlili, že môj podnik nie je na predaj. Smial sa, že zanikneme skôr, než vstaneme z popola, avšak už teraz bolo vidieť badateľné výsledky v klientele. A to prešli len tri týždne.

Po krátkych raňajkách som odviezla Caroline k jej sestre a ja som sa pobrala do kancelárie, kde na mňa čakali tri schôdzky, neskorý obed s VIP klientom a následne ešte večerná porada, ktoré som zaviedla po príchode, a ktoré sa konali každý týždeň v pondelok.


"Dobré ráno, slečna Burtnová." Maggie sa usmievala ešte viac než obvykle, čo mi prišlo trošku zvláštne.
"Dobré ránko." vzala som si od nej kávu. "Maggie, čo sa deje?"
"Niekto na vás čaká v kancelárii, slečna."
"Prvú schôdzku mám až o pätnásť minút. A v zasadačke."
"Povedal, že toto nepočká." úsmev sa jej opäť o pár milimetrov rozšíril a mňa striaslo.
"Je tam človek, ktorého si u mňa ešte nikdy nevidela?" zamračila som sa.
"Choďte sa presvedčiť sama, slečna." niekedy mi jej drzosť liezla na nervy. S kávou v jednej ruke a poštou v druhej som vošla do kancelárie.

Obliala ma vlna silného sklamania, keď som zbadala v kresle sedieť čiernovlasého chalana, ktorý sa na mňa veselo škeril.
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement