Cesta autobusom. vol. 2

1. february 2018 at 8:03 | June |  Postrehy.
Ďalšie postrehy z autobusu.
Už to nie je príbeh o neznámej pani, ktorá sa mi vyspovedala o jej chorobe.

Ja to rovno spíšem v bodoch:
  • staršia pani, určite dôchodkyňa, pretože sa po-ná-hľa-la do Kauflandu, sa sťažovala - dosť nahlas - že prečo ten autobus robí cez mesto tak veľký okruh, keď by to vedela, nejde ním.
  • dve, navlas rovnaké slečny, len bolo poznať, že nie sú sestry, ale obe boli vysoké, mali dlhé hnedé vlasy a obe celý čas hľadeli do mobilov, rovnako ako trištvrtina teenagerského osadenstva, nevenovali pozornosť ceste, ani sa len nedržali a potom to vyzeralo ako keď "pinknete" do panáčikov v tom detskom stolnom futbale a oni sa ďalej ešte kývu pár sekúnd. Moje škodoradostné ja len čakalo, kedy popadajú na tú špinavú zem, haha.
  • plačúce deti sú najviac. V autobuse tichý šum, vrava, a jedno nepríjemné plačúce decko, ktoré reve na celý autobus, pretože mu matka (ak to bola jeho matka, mohla by byť aj babka) niečo nechcela dať. Cukrík. Alebo niečo sladkému podobné.
Možno by som napísala aj viac, ale za tri zastávky sa toho veľa nestihne. No aspoň niečoX

Pekný štvrtok, priatelia.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Klaudie Klaudie | Web | 7. february 2018 at 23:19 | React

Haha! Mě se stává něco podobného! :D Jednou jsem jela v autobuse a vedle mě si přisedl nějaký pán, vypadal jako bezdomovec, hrozně smrděl, div kolem něj mouchy nelítaly, a stěžoval si, že se s ním nikdo nebaví, že nemá přátele a jestli nevím proč. :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama