diel 3. Hosť

29. january 2018 at 9:00 | June |  Druhý Svet (Daryl Dixon fanfiction)

Okrajovo som vnímala, že na záhrade prebieha oslava. Vždy, keď som chcela ďalší drink, Daryl sa ponúkol, že mi ho namieša a tak pravidelne každú hodinu odbiehal.
Rozprávali sme sa predovšetkým o jeho biznise. Zaujímalo ma, v čom tak scestovaný človek ako je on, podniká.

"Rozhodol som sa, že to skúsim v rôznorodom smere. Výhoda je, že nikdy nie som priamy majiteľ len ja sám. Stále sa s niekym spojím." uškrnul sa.
"To je zaujímavé." prikývla som. "Neviem, či by som mala na niečo také odvahu. Ja som sa bála spustiť s Kennym realitku. Našťastie, zvládli sme to úspešne."
"Lee mi o tebe a tvojom podniku rozprával." priznal.
"Vážne?"
"Áno. Riešili sme pred pár týždňami, kto by sa k nám mohol pridať. Chceli sme prizvať ako spolumajiteľa niekoho tretieho. Bolo by viac peňazí a skúseností. A vtedy spomenul teba."
"Lee chcel zavolať ako spolumajiteľku mňa?"
"Uvažoval nad tým. Potom sme si to rozmysleli, tak ťa ani nekontaktoval."
"Priznávam, teší ma, že mu napadlo prizvať ma ku spolupráci."

Takto sme tam sedeli ďalšie hodiny. Zotmelo sa a pomaličky sa záhrada vyprázdňovala, hostia odchádzali domov.



"Tak tu ste." objavil sa pri nás Lee. Na perách mal široký úsmev, v ruke pohár vína a oči sa mu jemne ligotali. Bol pripitý.
"Našiel si našu skrýšu, braček. Teraz sa musíme odtiaľ pratať, čo?" Daryl sa odo mňa odsunul. Dovtedy som si ani neuvedomila, ako blízko pri sebe sedíme.
"Bavili ste sa?" opýtal sa Lee. Každé slovo vyslovoval pomaly a zreteľne, aby mu bolo rozumieť. Bol vtipný.
"Ja určite áno." prikývla som.
"Aj mne bolo fajn. Nečakal som, že June je tak veľmi v pohode. Mohol si mi povedať, že tu bude, Lee."
"Načo by som to robil, keď si ju nepoznal?"
"Aby som ju spoznal." kontroval mu Daryl a vstal. "Pôjdem už. Zajtra odlietam do Tokia. Lee, pošleš mi mailom podnikateľské plány? Preštudujem ich a doplním."
"Rozhodne. Zajtra. Ešte mám pár vecí, čo tam dopíšem." Lee odstúpil z vchodu a spolu s Darylom som vyšla z altánku.
"Junny, ideš domov alebo ostaneš spať u nás?" konečne sa Lee otočil aj ku mne.
"Vypila som toho trošku viac. Asi ostanem tu." pokrčila som plecami. Nechcela som šoférovať, keď som mala vypité. Aj keď som mala chatku len pár minút cesty.
"Lee, ja ju odveziem." ponúkol sa Daryl. "Teda, ak June chce." s prižmúrenými očami som sa zahľadela na Daryla. Jeho ponuka znela lákavo. Nedokázala som odmietnuť.

Celý deň bol vďaka Darylovi skvelý. No najlepšia časť prišla vo chvíli, keď som vyšla pred Leeho dom a zbadala, že Daryl ma čaká opretý o motorku.

"Nemáš auto?" opýtala som sa prekvapene a jeho smiech sa rozľahol okolím. Natiahol ku mne ruku s prilbou, keď som si ju vzala, pomohol mi ju zapnúť.
"Nejazdím na aute. Som skôr motorkový typ." nasadil prilbu aj sebe, vysadol na motorku a ja som si sadla za neho. "Už si šla niekedy na motorke, však?"
"Nie..." priznala som.
"Tak sa ma poriadne drž." zdalo sa mi akoby sa usmieval. Avšak všetko skresľoval hluk motorky a môj strach, že sa zabijeme.

Na moje prekvapenie, tá jazda bola tak skvelá, až som ľutovala, že bývam tak blízko. Ak by to bolo možné, jazdila by som na tej motorke celú noc.
Daryl odparkoval priamo na príjazdovej ceste. Vypol motor a keď mi pomohol dať dole prilbu, aj tak mi zvonilo v ušiach.

"Si v pohode?" uisťoval sa.
"Asi. Nečakala som, že to bude tak super." určite som sa usmievala od ucha k uchu.
"A to nič nebolo. Možno ťa niekedy vezmem na dlhšiu jazdu. Niekde po diaľnici, kedy vnímaš len cestu pred sebou a hluk motora."
"To znie skvelo, Daryl. Ak bude príležitosť, rada ťa nechám zviesť ma."

Neuvedomila som si, že spolu flirtujeme až do chvíle, kedy si ma Daryl pritiahol k sebe a nosom mi jemne prešiel po krku. Okamžite mi na tom mieste naskákali zimomriavky. Alkohol v krvi, síce ho nebolo veľa, ma zbavil všetkej zodpovednosti. Prstami som mu prečesala vlasy, dúfala som, že toto zájde ďalej než len k tomuto.

"Myslím, že v bare mám fľašu whisky." s perami na mojom uchu sa usmial a zamrmlal niečo ako súhlas.

Zaviedla som ho do chatky, v obývačke som nám naliala whisky a keď sme si bez zbytočných slov pripili, Daryl sa uškrnul.

"Teraz tu musím stráviť noc."
"To nebude žiaden problém." vzala som mu prázdny pohár z ruky. "Dáš si ešte?"
"Dám si, ale nie whisky." opäť sa ujal iniciatívy.

Na druhý deň som sa zobudila v posteli sama. Nahá a spokojne oddýchnutá, aj keď som vlastne v noci poriadne nespala.
Vedľa mňa ležal preložený lístok. S ešte zaspatými očami som sa snažila prečítať, čo je tam napísané:

Musel som odísť skôr, lietadlo mi letí o jednej.
Bola to ale najlepšia noc môjho života,
dúfam, že nebola prvá a ani posledná.
Bozkávam, Daryl, x

Sklamane som sa posadila, ponaťahovala si končatiny a prešla do sprchy. Keď som z nej vyšla, prekvapilo ma, že som v obývačke natrafila na Leeho. Stál pri bare, na ktorom boli položené dva poháre a otvorená fľaša whisky.

"Tušil som to." zasmial sa, keď ma zbadal.
"Čo si tušil?"
"Že vy dvaja skončíte spolu v posteli. Ste si tak podobní."pokrútil hlavou, fľašu odložil naspäť do baru a poháre odniesol do kuchyne.
"Idem sa obliecť." zavrela som sa v izbe, natiahla na seba len ľahké šaty a vyšla za Leem do kuchyne. Výhoda tohto hosťa bola, že nie je hosť. Je domáci. A obslúži sa sám.
"Tak kde je? Nemusí sa schovávať. Viem, že ste sa spolu vyspali." sedel na barovej stoličke a pil kávu. Druhý hrnček podal mne.
"Lee, Daryl odišiel. Podľa všetkého mu o hodinu letí lietadlo do Tokia." zdalo sa mi to, alebo som znela ozaj tak sklamane. Rozhodne som sa sklamane cítila.
"Ou. Nevedel som... Teda, vedel. Ale nevedel som, že letí tak skoro."
"To je jedno, nie?" sadla som k nemu.
"Nevadí ti to?"
"Lee, bola to jedna noc. Neverím na lásku na prvý pohľad." pokrútila som hlavou.

Ale verila som, že toho chlapa ešte uvidím. O to sa postarám.

Na Bali som ostala ešte celý týždeň.
Nasledujúcu sobotu som sa zbalila, oznámila Leemu, že odchádzam preč a kľúč od chatky som odniesla Beth.

"Prečo odchádzaš tak skoro?"
"Neviem, chcem sa poobzerať aj po iných destináciách. Láka ma Čína. A Austrália."

Pravdou však bolo, že dva dni po Bethinej oslave sa mi ozval Daryl. Netušila som odkiaľ mal moje číslo, ale pozval ma k nemu do Tokia. A ja som neváhala ani sekundu.

"Dobre. Budeš nám chýbať, June. Mala by si tu chodiť častejšie. Aj Clem bude šťastnejšia." Beth ma objala.
"Uvidím, ako mi to bude vychádzať. Možno sa sem ešte vrátim. Ozvem sa."
"Dobre. Tak sa bav, užívaj si." vyprevadila ma ku dverám. "A... Pozdrav Daryla." uškrnula sa.
"Čože?! Odkiaľ..."
"Lee mi o vás povedal." mykla plecami. "A odchádzaš tak skoro? Za tým je viac, než len objavovanie nových kultúr, June. Ale Leemu to nepoviem."
"Máš to u mňa, Bethy. Držte sa tu, pozdrav Clem a Leeho."

Let do Tokia netrval dlho. Keďže som sa nemusela zdržovať pri páse s batožinou, vyšla som do príletovej haly, kde bola hŕba ľudí, medzi ktorými som mala nájsť Daryla.
Avšak objavila som ho skoro. Stál niekde uprostred hlúčiku ľudí, na sebe mal čierne rifle, čierne tričko s potlačou a čiernu k-šiltovku.



"Vyzeráš veľmi nenápadne." usmiala som sa, keď sa natiahol po môj kufor a na privítanie ma pobozkal. Nebola som na také niečo zvyknutá. A už vôbec by som necestovala za chlapom niekoľko stoviek kilometrov, len pre to, že ma pozval k nemu.

"Snažil som sa. Ale tu je ťažké zapadnúť, keď tu všetci vyzerajú rovnako." usmieval sa, viedol ma halou za ruku. Ako svoju priateľku. Čo som vlastne nebola.
"Upozorním ťa, že tu nie som na motorke." uškrnul sa. "Vedel som, že máš aj kufor, neviem, ako by som ho na motorku pripevnil." mykol plecami.
"Ach, aká škoda. A ja som sa tešila na jazdu na motorke cez večerné Tokio." zasmiala som sa.
"Stále ti to môžem splniť. Ale asi budeš po lete hladná. Chcel som ťa vziať na večeru."
"Som tvoj hosť, rob si so mnou čo chceš." vedela som, že to pochopí presne tak, ako som to nemyslela. Nie úplne.
"Beriem to ako výzvu, slečna Burtonová."
 

2 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement