diel 2. Stretnutie

22. january 2018 at 9:00 | June |  Druhý Svet (Daryl Dixon fanfiction)

Denpasar ma privítal krásnym tropickým počasím.
Na letisku som si vyzdvihla prenajaté auto a vybrala sa za mesto, do menšej osady, kde boli drobné chatky, ktoré si turisti prenajímali, keď nechceli platiť nekresťanské peniaze za hotely.
Presne som vedela, ku ktorej chatke mám zamieriť. Vždy keď som prišla na tento indonézsky ostrov, bývala som na tom istom mieste.

"June, vítam ťa." usmial sa Lee, majiteľ chatky a môj dlhoročný priateľ.
"Ďakujem, Lee." objali sme sa. Lee mi vzal môj drobný kufor a viedol ma do chatky.
"Čo ťa privádza na Bali mimo dovolenkovú sezónu?"
"Utekám pred realitou." priznala som sucho. "Nerozprávajme sa ale o mne. Ako sa máš ty? Som rada, že si nemal chatku obsadenú."
"Ak by som aj mal, vybavil by som ti iné bývanie." usmial sa. "A, ďakujem za opýtanie, mám sa naozaj dobre. Musíš prísť na večeru, Beth ťa rada uvidí. A predpokladám, že Clem si videla, keď sme spolu naposledy skypovali."
"Máš pravdu." usadila som sa do obrovského ratanového kresla. "Dlho som tu nebola. Veľmi rada prídem, Lee."
"Tak sme dohodnutí." nechal mi kufor pri vstupe do spálne. "Musím ísť, čaká ma Dough. Príď dnes o siedmej. Poviem Bethy, že prídeš."
"Ďakujem, Lee. Určite sa vidíme večer." rozlúčili sme sa.

Lee zmizol za dverami a ja som si vzala kufor do spálne - bola to veľká svetlá miestnosť. Namiesto zadnej steny mala obrovské francúzske okno s výhľadom na oceán. Posteľ, dostatočne veľká aj pre šiestich ľudí, bola plná vankúšov, nad ňou sa týčil baldachýn z jemnej sieťky.



Nemala som v pláne nejaké turistické výlety. Tento ostrov ma už ničím neprekvapí. Prešla som ho skrz-naskrz, teraz si dovolím už len využívať čaro súkromnej pláže.
Z kufra som vybalila tých pár vecí do skrine. Keď som z kabelky vytiahla mobil, rýchlo som napísala domov, že som na mieste. Akonáhle sa správy odoslali, mobil som vypla a odložila do skrine pod uteráky.
Z pohodlných legíns a trička som sa prezliekla do bikín, na ne som si dala len ľahunké šaty a vyšla som cez francúzske dvere na pláž.
Jemný piesok ma šteklil na bosých nohách a ja som sa pokojne usalašila na jednom z mnohých prítomných ležadiel. Mala som rada súkromné pláže, nemusela som sa obávať zvedavých očí cudzincov a mohla som sa opaľovať hore bez.

"June? JUNE?!" zrazu som sa strhla zo spánku.
"Do frasa!" vyskočila som na nohy a okolo seba si previazala biele prestieradlo z ležadla.
"June, si v poriadku?" Lee vybehol na terasu, kde som už z pláže kráčala aj ja.
"Prepáč. Ja... pravdepodobne som zaspala." pokrútila som hlavou. "Koľko je hodín?"
"Osem." zasmial sa. "Beth sa bála, či sa ti niečo nestalo a vyslala ma na prieskum."
"Prepáč. Mobil som vypla a chcela som si trošku po lete oddýchnuť."
"Jasne. Nevadí. Tak hoď niečo na seba a poď, večera sa len dovárala."
"Daj mi chvíľu. Musím sa trošku upraviť."

Lee ma čakal v kuchyni. S niekym telefonoval, v zrkadle som si rýchlo vypla vlasy do drdola a pár pramienkov nechala voľne padať.

"Wau... Hej, Daryl, nechaj to teraz tak. Cez víkend má Beth narodeniny, budeme mať oslavu, tak príď. Môžeme to prediskutovať u mňa... Okey, zavoláme si. Čau." otočil sa ku mne. "Vyzeráš super, June. Dlho som ťa nevidel takú pokojnú."
"To robí prostredie." usmiala som sa.
"Určite. Tak poď, Beth písala, že Clem sa už teší. Nakreslila ti obrázok."
"Moja zlatá. Teším sa na ňu."

Opustili sme chatku, Lee býval pätnásť minút odo mňa, keď zastavil pred menším bungalovom, vybehlo z neho drobné čiernovlasé dievčatko a hodilo sa na mňa.

"Krstná June!" zapišťala. Vídavala som ju na skype. Ale to bolo málo na to, že som bola jej krstnou mamou.
"Anjelik! Aká si už veľká!" čupla som si k nej. "Ako sa máš, pokladík?"
"Výborne, krstná." usmievala sa a ťahala ma do domu. "Ukážem ti, čo som ti nakreslila."

Celý večer prebiehal pokojne. Najedli sme sa, vypili fľašu vína a keď Clem zaspala, otvorili sme si ďalšiu fľašu.

"Veď, June, ostaň dnes spať u nás." navrhla Beth. "Miesta tu máme dosť."

Nebol to zlý nápad a keď Lee doniesol tretiu fľašu vína, urýchlilo to moje rozhodovanie.

Na druhý deň ráno som sa prebrala oddýchnutá, pokojná a, na moje veľké prekvapenie, bez bolesti hlavy.

"Dáš si kávu?" usmiala sa Beth, keď som si k nej prisadla v jedálni a ona mi podala šálku s kávou. Ešte teplou.
"Rada, ďakujem. Kde je Lee?"
"Má teraz nejaké povinnosti v meste. Rozbieha nejaký biznis s kamarátom zo strednej."
"Darylom?"
"Áno, poznáš ho?"
"Nie. Ale keď bol Lee včera u mňa, telefonoval s niekym a oslovil ho Daryl. Len som hádala." pokrčila som ramenami.
"Daryl a Lee sú priateľmi už dlhé roky. Daryl žil v Georgii, potom pár rokov v Japonsku, v Anglicku a teraz zakotvil tuto. Má rôzne podnikania po svete, vždy ako spolumajiteľ." vysvetľovala Beth pri raňajkách. "Je to dobrý človek, trošku introvert, ale ak si niekoho obľúbi, plne mu dôveruje. Má dobrý nos na ľudí."
"Myslím si, že Lee by nešiel do nejakého obchodu, ak by nebol presvedčený, že to nebude mať úspech. Mne pomohol s mojou firmou a aha...patríme medzi TOP5 v Štátoch."
"Práve preto sa tí dvaja dali dokopy. Lee okolo toho robí veľké tajnosti. Daryl je teraz niekde v Indii, ale príde v sobotu na moju oslavu... Ozaj!! June, príď aj ty, oficiálne ťa pozývam."
"Ďakujem, Beth. Ale nie som si istá... Noví ľudia a ja..." zamračila som sa nedôveryhodne. Nemala som v láske, keď som bola v spoločností cudzích ľudí.
"Akí noví?? Bude tu len moja a Leeho rodina, pár priateľov, väčšinu poznáš. A Daryl. On bude v pohode, uvidíš." chytila ma za rameno. "Nie neberiem ako odpoveď, June. Oslava začína o štvrtej. Ak prídeš skôr a pomôžeš mi trošku s prípravami, budem ti vďačná."
"Tak teda dobre." kývla som napokon. "Musím ti ísť ale kúpiť nejaký darček."

A tak sa stalo, že dva dni zbehli ani neviem ako a zrazu tu bola sobota, ktorú som mala stráviť v spoločnosti hromady ľudí, ktorých som poznala len čiastočne.
K Beth som prišla pred druhou, darček, ktorý som jej napokon kúpila v meste, som položila z dohľadu a pomáhala som jej v kuchyni s prípravou šalátov a rôznych dresingov.

Niekoľko minút po štvrtej začali prichádzať hostia a Beth ako správna hostiteľka, ich vítala a viedla do záhrady, kde sa oslava konala.
S Leem a Clementínkou sme vynášali posledné veci na záhradný stôl, keď si ma odchytili Leeho svokrovci, ktorých som naposledy videla na Clementínkinom krste.

"June, moja drahá, o tebe počujeme tak málo. Prečo tu nechodíš častejšie?"
"Teta, mám svoje povinnosti v Atlante." usmiala som sa. Toto je vrchol mojej slušnosti. "Nemôžem tu tráviť veľa času. Verte mi ale, rada by som."

Našťastie ma prepustili zo svojich spárov skoro a ja som sa mohla vrátiť do kuchyne, kde som si namiešala drink.
Na záhradu som vyšla po hodnej chvíli, nemala som veľmi náladu zapájať sa do zdvorilostných konverzácií.
Beth prijímala gratulácie, Lee sa rozprával s bratom a Clementínka sa hrala s ostatnými deťmi vzadu na ihrisku. Nemala som sa tu s kým poriadne porozprávať.

Keď som už bola rozhodnutá, že sa schovám niekde do súkromia a otočila som sa na odchod, vrazila som zozadu do chlapíka. Moje Martini skončilo na jeho košeli a ja som sa začala zbesilo ospravedlňovať.


"No ták, kočka, upokoj sa." prekvapil ma aký pokojný a hlboký hlas mal. Zdvihla som k nemu pohľad a na celých tridsať sekúnd som nedokázala odtrhnúť zrak z jeho oči. Zdalo sa, že on je na tom podobne.
"Uhm... Mňa to naozaj veľmi mrzí. Chcela som odísť, netušila som, že niekto stojí za mnou." pokrútila som hlavou, aby som si ju trošičku prečistila.
"To je v poriadku. Ak by som mohol, odídem už teraz. Akosi ma to tu nebaví."
"Hovor mi o tom niečo. Nikoho tu poriadne nepoznám."
"V akom vzťahu si k Beth?" usmial sa, rozopínajúc si oliatu košeľu.
"Som krstnou malej Clementínke. S Leem sa poznám dlhé roky."
"Och! Ty si tá June? Lee mi o tebe už rozprával." natiahol ku mne ruku. "Daryl Dixon, rád ťa spoznávam."

Daryl sa odišiel do domu prezliesť, ja som si šla namiešať nový drink a keď som sa vrátila na terasu, čakal ma tam s džúsom v ruke.

"Nechcela by si sa vzdialiť od tohto ruchu?" kývol smerom k altánku v zadnej časti záhrady.
"Rada." prikývla som s úsmevom.

Tak tento deň ešte nemusí byť zatratený.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement