Cesta autobusom.

9. january 2018 at 14:28 | June |  Postrehy.
Dnes som šla z rehabilitácie domov autobusom. Opäť.
Na stanici sa pri mne pristavila staršia pani. Vyzerala skvele, upravená, pekný kabát, krásny šál. Pýtala sa, či ju ten autobus, ktorý pôjde, odvezie na Juh III. Odvetila som, že áno. Dúfala som, že tým to pre ňu hasne a ja budem mať pokoj a bude sa môcť hrať Bubble Cloud.
Ale pani začala ďalej komunikovať a moja nádej v pokojnú cestu busom sa rozpustila v diaľke. Pár minpt neskôr sa pri nás pristavila ďalšia pani s dvomi barlami, aj s matkou. A začali sa rozprávať o niečom, čo som užasnuto počúvala a kedy som si uveodmila, že moje problémy a boliestky môžu ísť do hája, že sú nič oproti tomu, čo postihlo tie panie.

Tá o barlách trpela sklerózou multiplex. Dodnes som netušila, čo to je za chorobu, len som vedela, že je to niečo zlé, čo ešte nie je v štádiu liečenia a ľudia sú len nejak udržiavaní, aby dokázali fungovať, že vyliečiť sa to nedá.
Pani, ktorá sa pri mne pristavila ako prvá, je sestričkou v nemocnici, čiže mi ozrejmila, čo tá skleróza multiplex je - choroba postihujúca nervové ukončenia, vraj ich doslova pretrhne a ty si síce uvedomuješ, že chce vykonať nejaký pohyb alebo niečo povedať, ale mozog nedokáže podať tú správu ďalej, lebo nemá ako. Aspoň tak som to ja pochopila.

Choroba napáda každého človeka, v hocakom veku, zhorší to už len obyčajná chrípka, tehotenstvo, pôrod. Čokoľvek. Pani (s barlami) vravela, že jej na chorobu prišli keď mala 17 rokov, v 18tich porodila prvé dieťa, čo jej nijaký doktor neodporúčal, pretože jej to mohlo zhoršiť zdravotný stav. Nakoniec sa stala matkou štyroch detí, síce celý život je na invalidnom dôchodku, stav sa jej stále zhoršuje, no je šťastná, že sa jej podarilo vychovať deti.



Tá prvá pani spomínala, že keď porodila prvé dieťa, sestrička jej povedala, že pravdepodobne do roka nebude chodiť, čo bol jej stav natoľko vážny, no po čase porodila druhé dieťa, na čo jej už lekári vyslovene zakázali mať ďalšie, inak by skončila zle. Teraz sa táto žena stará o iných chorých, v nemocnici v Spišskej Novej Vsi, čoskoro pôjde do dôchodku, tešiť sa z vnúčatiek.

Čo som ale povedať chcela je, že až keď počújem takéto príbehy, skutočné príbehy zo života normálnych bežných ľudí, si uvedomujem, aká by som mala byť šťastná za to, že som svojím spôsobom zdravá a nemám takéto zdravotné problémy, ako títo ľudia, trpiaci sklerózou multiplex, alebo inými chorobami, ktoré si ani predstaviť nechcem.

Ďakujem, za každý jeden zdravý deň, ktorý žijem. ♥
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement