Bolesť.

12. january 2018 at 21:42 | June |  Zápisník.
Pozerali ste na TV DOMA seriál Prípady pre Lauru?? Nie, ok, nevadí.

Ide o to, že dnes bol posledný diel - stalo sa veľa vecí, ale jedna, ktorá ma zabolela priamo pri srdci. Jedna, ktorá mi pripomenula tú bolesť, ktorú človek cíti, keď má zlomené srdce.

Mám len dvadsať štyri rokov, no skutočne som ľúbila zatiaľ len jediného chlapa.
Bol skvelý, milý, galantný, počúval moje bľabotanie o sprostostiach, ja som počúvala to jeho bľabotanie a rozumeli sme si vo veciach, v ktorých si nerozumiem takmer s nikým. Dosť napomáhal nášmu porozumeniu fakt, že bol (stále je, neumer ani nič, len už dlhšie sa nestýkame, nekontaktujeme, preto ten minulý čas) o niekoľko rokov starší než ja. O osemnásť rokov, konkrétne.

Ja, ako mladá babenka, ktorá si myslela, že svet je gombička dosť som o tom písala v nedávnom sentimentálnom článku som sa do neho dosť zamilovala. Úplne. Bezhlavo. Ľúbila som ho každou mojou bunkou. Nebolo to len také poblúznenie, pretože takým som si prešla a poznala by som to.

Toto bolo skutočné.



A tak ako skutočné to bolo, tak to bolo aj bolestivé. Lebo celá láska medzi nami dvomi bola len z mojej strany. On ma bral ako...kamarátku. A tak to aj bolo vtedy, keď za mnou prišla jeho teraz už asi oficiálne priateľka. Celá nadšená z toho, že spolu začali randiť. Že spolu začali spať. Že spolu začali fungovať.

Vo chvíli, kedy mi to dotyčná povedala, som cítila, doslova som cítila, ako mi praská srdce.
Bolelo to. Bolelo to veľmi. Tuho. Skutočne.
Bolelo to tak, že som mala pocit, že už nikdy neodkážem vstať a zaradiť sa do normálneho života.

Ale chcela som mu dokázať, že dokážem byť silná žena, ktorá nepotrebuje chlapa. Prežila som oznam o ich "daní sa dokopy". Prežila som všetky tie opisné situácie, kedy, čo, kde a ako robili. AKo sa k nej správa. AKý je k jej deťom.

S úsmevom na perách som sa s nimi každý deň vídavala, bavila sa s nimi ako kamarátka. Bola som "šťastná" s nimi.
V noci som do vankúša plakala a nadávala na celý svet, prečo je to tak nespravodlivé, že ona s ním byť môže a ja nie.
Na druhý deň som sa s nimi zase stretla a s úsmevom na perách som ich ponúkla muffinom.

Späť k tej Laure...

Posledný diel seriálu bol o tom, ako si Laura skutočne uvedomila, že chce byť opäť so svojím bývalým manželom Jakom, ktorý ale randil s inou ženou.
Uplakaná prišla domov, zvalila sa na gauč a so sklonenou hlavou a vlasovým závojom plakala, ako veľmi ho miluje a chce, aby bol pri nej, aby ju objal, aby zaspával pri nej v posteli.

Vtedy som si uvedomila, ako neskutočne dobre chápem jej bolesť.
Mám síce len dvadsať štyri rokov, ale táto bolesť poznačí každú ženu. Každú, ktorá niekedy niekoho milovala úprimne.

Skutočne.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Reader Reader | Email | 12. january 2018 at 23:36 | React

Och moja, ako Ti len rozumiem... :)
Láska, a hlavne taká tá neopätovná, to bolí, kurevsky. Ešte aj dlho bolieť bude, ale prejde to, aj keď tá trpkosť ostane (aspoň u mňa ostala). Plač, čítaj, tancuj, spievaj si, var, čokoľvek, nech si zamestnáš myseľ a uvidíš, ako sa časom začne on z nej vytrácať. Nebudem Ti písať, že neboj sa, príde lepší, lebo ako hovorím - zatrpkla som, na lásku už viac neverím. Proste niekedy sa odovzdáš celá, vyžmýkaš zo seba ten prekliaty cit do poslednej kvapôčky, naservíruješ sa mu ako na dlani a aj tak radšej pôjde za inou. Využi tú bolesť, zameň ju za silu, nedokazuj nikomu nič, len sama sebe. Ako sa vraví, at the end of the day, každý na tomto svete sme za seba. A keď som to zvládla ja, čo mám emocionálny kvocient ako Mariánska priekopa a plačem aj pri reklame so šteniatkami, tak ty to dokážeš určite. A keby sa chceš o tom len tak nezáväzne pobaviť, môj fb máš.
xx Julii

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama