Čierna ovca

7. june 2017 at 23:39 | Junny S. |  Zápisník
Úprimne, nevládzem. Doslova.
Som fyzicky aj psychicky vyčerpaná zo všetkého, čo sa v mojom živote deje.

Ako som písala aj v predchádzajúcom článku, moej stavy úzkosti a depresie nezvládam tak ako by som mala a už aj moja pretvárka je na hranici... Najmä keď som donútená hádať sa s rodičmi - s otcom, väčšinou.

Moja pestovaná maska, pretvárka, dostáva rany a rúca sa. A ja ju stále len lepím dokopy aby ako-tak držala.

Ako dlho to ešte vydržím??? Netuším.

To, že som čiernou ovcou rodiny, mi je jasné už niekoľko rokov... Nezapadám k nim, nespĺňam ich predstavu slušne vychovanej dcérky, nie som taká akú by ma chceli mať.
A citeľne mi to niekedy dávajú najavo...

Môj brat, mladší brat, ten je hotový anjelik.
Už od kedy sa narodil bolo cítiť, že on je ten uprednostňovanejší - ako dôkaz jasne stačí jedno video z veľkonočných sviatkov keď mal asi polroka, ale o tom nebudem písať.
Brácho je z nás dvoch ten, ktorý išiel na súkromnú strednú školu, ktorý ide študovať na vysokú a ktorý vždy dostane čo chce.

Ja, síce som nikdy netrpela nedostatkom, a aj keď som poväčšine dostala čo som chcela, som nikdy nemala tú dávku pochopenia zo strany mojich rodičov, zo strany mojej rodiny. Akokoľvek veľmi som sa snažila.

Tak nejak som sa s týmto pocitom naučila žiť. Po istom čase, po niekoľkých rokoch, som sa naučila akceptovať to, že ja nebudem to dieťa, ktoré je na prvom mieste. Nech si tvrdí kto chce čo chce.
Oni to možno tak necítia, možno nevidia, ale ja to cítim a aj vidím. A aj napriek tomu že to bo jak fras sa snažím ísť ďalej.

A presne v týchto momentoch aké nastali dnes večer si želám nebyť. Jendoducho neexistovať; nie len, že by som odrazu nebola ako keď človek zomrie. Jednoducho si želám nikdy sa nenarodiť.

NIekedy by to bolo lepšie. Ľahšie.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement