Navždy? (SPN fanfiction)

17. january 2017 at 1:06 | Junny S. |  Tvorivá dielňa

"Láska nie je vždy tam keď ju chceš. Nie vždy to bude pohodlné, alebo ľahké, alebo praktické. Ale keď ju nájdeš musíš pre ňu bojovať. Pretože ak nebudeš... Potom riskuješ, že všetko stratíš."
"Nepomáhaš mi, Castiel." pokrútila som hlavou.

Vyšla som po rebríku niekoľko schodov, z najvrchnejšej police som vzala štyri hrubé knihy a zišla som opäť ku stolu.

"Snažím sa ti pomôcť." sadol si oproti mne, jeho pohľad som cítila až niekde v žalúdku.
"Cas," povzdychla som si. "Prosím, potrebujeme nájsť informácie pre Deana a Sama."



Castiel prikývol. Vzal si odo mňa knihu a ponoril sa do čítania.
Snažila som sa sústrediť na grécku mytológiu, v hlave som ale stále mala obraz Sama, ako odchádza s Deanom na lov bez toho, aby sme sa rozlúčili. Aby sme sa vôbec udobrili.
Opäť som vstala, prešla ku knižnici a hľadala ďalšie knihy. Mali sme ich na stole desiatky, nikde sa ale nepísalo, ako zabiť Dia, najvyššieho gréckeho boha.

"Tu je niečo." prehovoril Cas po dlhej dobe mlčania.

Vzala som si od neho knihu a čítala - bol to prepis denníka nejakého starého lovca, previazaný v tvrdom obale, plný rukopisu gréckej mytológie.

"Bingo!" potešila som sa, keď som našla podčiarknuté meno ZEUS. "Cas, toto je presne to, čo chalani potrebujú." vytočila som automaticky Samove číslo, preto ma zaskočilo, keď hovor prijal Dean.
"Máš niečo, Sunny?"
"Áno, Dean." položila som denník na stôl a potiahla si lampu nad seba. "Našli sme niečo, čo by vám mohlo pomôcť. Nič iné sa inde neuvádza."
"Vy?"
"Cas mi pomáha." povzdychla som si. "Dean. Je možné ho zabiť dvomi spôsobmi."
"Najskôr ho tu potrebujeme dostať." zavrčal do mobilu.
"Hej, kľudne, kamarát. Môžeš ho vyvolať a chytiť do pasce. Je tu aj znak, do ktorého ho treba chytiť, ten ti pošlem v správe. Na rituál potrebuješ kosť uctievača gréckych bohov a zmrznutú energiu z Diovej ruky."
"Super, Sunny, kde to mám asi tak nájsť?"
"Ehm..." prepla som si hovor na hlasitý odposluch a sadla si k notebooku. "Dobre, počkaj. Mám tu pár výsledkov. Nejaký spolok, Grécky pohania. Uctievajú, alebo uctievali, gréckych bohov aj v tomto storočí. Podľa tejto stránky majú svoje vlastné pohrebisko, dve mestá od vás. Súradnice ti posielam v správe." prekopírovala som všetky informácie a rýchlo ich preposlala Deanovi na mail. "A ešte fulgurit."
"Nájdi zbohatlíkov v okolí, ktorí na aukcii vydražili... Počkaj?" v pozadí bolo počuť ženu ako niečo rozpráva. "Fajn, fulgurit používajú v bižutérii. Ani nevedia, čo to vlastne je, ale v pohode. A ako ho zbijeme?"

Od notebooku som sa otočila späť ku knihe, očami som ešte raz prebehla poznámky.

"V denníku sa píše, že Dia môžeš zabiť dvomi spôsobmi. Drevom zo stromu, ktorý bol zasiahnutý bleskom, alebo zbraňou Artemis, to bola Diova dcéra, bohyňa lovu."
"Sunny, si dokonalá. Ak by si našla ešte niečo nápomocné, zavolaj mi."
"Dean, počkaj..." rýchlo som ho zastavila. "Ako...sa máte?"
"Sme okey, Sun. Vážne." stíšil hlas. "Mrzí ma, čo ti Sam povedal."
"To je jedno." otočila som sa Castielovi chrbtom, aby nevidel moje uslzené oči. "Dávajte si pozor. Zeus je podliak, nemilosrdný vrah. Vyžíva sa v mučení. Musíte na neho ísť opatrne. Nemáte veľa pokusov."
"Budeme na to myslieť, Sunny. Maj sa." hovor zrušil a ja som si mobil vložila späť do vrecka.

Castiel odišiel, ja som osamela.
V kuchyni som si zohriala večeru, sadla som si v izbe do kresla a pustila si poslednú sériu Priateľov, ktorú som mala načatú už týždne.

Dean so Samom sa vrátili už na druhý deň podvečer. Sam sa hneď zavrel do izby, Dean ostal so mnou v knižnici. Urobila som mu burger so slaninou, ako vždy keď sa vrátili z lovu.

"Podarilo sa vám všetko?"
"Shane zomrel." pokrútil Dean hlavou. "Vlastne sa obetoval, inak by nás bol Zeus zabil všetkých."
"To ma mrzí." zamračila som sa. "A Hayley s Oliverom?"
"Sú v poriadku. Odišli domov, Oliver začal dokonca aj hovoriť." vstal, do dvoch pohárov nalial whisky a jeden z nich mi podal. "Ako si si tu viedla ty?"
"Ušlo to." mykla som plecami. "Castiel sem občas prišiel, ale nie na dlho. To on našiel ako zabiť Dia, mimochodom."
"Fajn, dobre. To je... super."

Sedeli sme mlčky, popíjali a hľadeli do blba.
Tak veľmi som sa chcela Deana opýtať na Sama, ale rovnako veľmi som chcela ísť za Samom a vyrozprávať si to.
Keď sme sa náhle obaja zdvihli z kresla, uškrnula som sa.

"Idem si ľahnúť."
"Popracem v kuchyni a idem aj ja." vzala som od Deana pohárik. "Dobrú noc." otočila som sa na odchod.
"Sun, choď za ním. Celý ten čas bol ako bez duše." ozval sa Dean náhle.
"Ty to vieš najlepšie."

V kuchyni nebola ani smietka, nie to ešte nejaký bordel po večeri. Opláchla som len poháre po whisky, odložila ich v knižnici a pobrala sa do svojej izby.
Sam mal izbu po ceste, dvere číslo dvadsať jeden. Počula som len tichú klasickú hudbu, tipovala by som to na Vivaldiho.
Pootvorila som dvere, nakukla dnu. Sammy ležal na posteli, chrbtom ku dverám. Zdalo sa mi, že spí.
Vošla som preto potichúčky dovnútra. Z kresla som stiahla deku, Sama zakryla, hudbu vypla a zhasla som svetlo. Nechala som horieť len sviečky, ktoré si Sam pálil na noc. Bielu a čiernu - biela na očistenie energie, čierna na ochranu pred čiernou mágiou a negatívnymi vplyvmi.

"Sunny?" šepol odrazu, no ani sa nepohol.
"Sam?" sadla som si na kraj postele, ale Sam spal ďalej.

Len šepol moje meno, nezobudil sa. Zľahka som ho pobozkala na líce, nechcela som ho budiť. Nech sa vyspí. Poriadne a vo vlastnej posteli.
Vyšla som z izby, zavrela za sebou a o niečo kľudnejšia som si ľahla do svojej postele aj ja. Unavená z celého dňa, aj života.

Keď ma bratia zachránili a vzali k sebe, myslela som si, že pri nich ostanem pár dní, kým sa zotavím, kým nazbieram sily a potom pôjdem po svojom.
Prišiel prípad, vzali ma so sebou a naša spolupráca bola tak skvelá a profesionálna, že som ostala na dlhšie, no stále som počítala s tým, že ma buď vyhodia, alebo odídem sama.
Potom som sa zaľúbila. Teraz je Sam pre mňa priorita číslo jeden, čiže odchod je vylúčený. Už si svoj život neviem predstaviť bez nich.
Bez neho.

Sam

Keď som sa zobudil, bolo tesne po deviatej a z kuchyne sa ku mne ozývala Metallica.
Dean poskakoval po kuchyni, pripravoval nám raňajky, spieval si spolu s pesničkou a mňa si nevšimol pokým som mu nevypol rádio.

"Hej, čau." otočil sa náhle. "Už si hore."
"Očividne." sadol som si za stôl so šálkou kávy. "Kde je Sunny?"
"Šla do mesta. Vzala si Impalu s tým, že cestou domov sa zastaví na nákup."
"Nepovedala, prečo ide do mesta?"
"Sam, nie som jej spovedník. Je dospelá. Keď potrebuje ísť von, ide."
"Sama by nemala chodiť von."
"Zakáž jej to." mykol plecami a pozornosť otočil späť k panvici s vajíčkami.
"Tak fajn..." pokrútil som hlavou, pozbieral som sa z kuchyne a prešiel hore do garáže, kde som sa usadil na jednu z motoriek a čakal, kým sa Sunny nevráti.

Celý čas čo sme boli s Deanom na love som nedokázal poriadne myslieť na nič, len na to, ako som na ňu vybehol s tým, že ak by k tomu prišlo, nikdy nedovolím, aby sme mali rodinu...

"Vieš si predstaviť, že... Och BOŽE!! Neuvedomuješ si, aké riziko to je?!"
"Riziko? Počúvaš sa vôbec, Sam? To nie je niečo, čo môžeš ovplyvniť!!"
"Je."
"Dobre," rezignovala, "sčasti je. Ale ak by sa to pritrafilo, čo očakávaš, že urobím? A poriadne si premysli, čo mi odpovieš!" ďobla mi ukazovákom do hrude.
"Nemám nad čím premýšľať, Sun! Ak by si ostala tehotná, to malé by šlo preč."
"To nemyslíš vážne, Sam. To čo si povedal..."
"Myslím. Nie som žiaden zasratý právnik, ale lovec! Lovím potvory, ktoré ma môžu kedykoľvek zabiť, alebo horšie. Dieťa v tomto živote mať nechcem!"

Sunny vyzerala, že nevie, či chce plakať, kričať alebo ma udrieť. Nakoniec sa rozhodla pre to tretie, strelila mi facku a otočila sa na odchod.

"Prisahám, Winchester, že som si nemyslela, že si tak tupé hovädo!!" prehodila vo dverách so slzami v očiach.
"Sun..." no už bola preč a ja som musel ísť, lebo ma čakal Dean v naštartovanom aute.

Sedel som tam v župane asi hodinu, keď sa garážová brána otvorila a Sunny vošla s Impalou dovnútra a elegantne ju zaparkovala.
Vypla motor, vystúpila, zo zadného sedadla vzala niekoľko tašiek, no to som už bol pri nej a bral jej ich z rúk.
"Ahoj." šepol som nervózne.

Necítil som sa tak mizerne asi nikdy.
Áno, pred rokmi mi démon zabil matku, to si nepamätám.
Potom mi ten istý skurvysyn zabil priateľku. To bolelo.
Zomrel otec, Dean, zomrel som ja, bol som bez duše, medzitým Dean zomrel niekoľkokrát za sebou, ale nikdy som sa necítil tak hlúpo a mizerne, ako teraz, keď som stál pri Sunny po tom, čo som jej povedal pred pár dňami pred odchodom.

"Čau." šepla, rýchlo uhla pohľadom a vzala si zo sedadla kabelku.
"Sunny, počkaj." nemal som ju ako chytil za ruku, keďže tie moje boli plne obsadené, ale zastavila.
"Máš ešte niečo na srdci, Sam?"
"Stále sa hneváš." pokrútil som hlavou.
"Páni, ty si taký všímavý." uškrnula sa. "Nehnevám sa, Sam. Som na teba poriadne nasratá." zišla po schodoch do vnútra a ja, ako poslušný psíček, som kráčal za ňou.
"Sunny, už si doma." Dean sa na ňu usmial, no len čo zbadal mňa, sklesol. "Ja... Ja si to vezmem do izby. Aj tak som chcel... niečo... dorobiť." zmizol aj s raňajkami.

Nákup som položil na stôl, oprel sa o jeho okraj a sledoval Sunny, ako z kabelky vyťahuje nejaké čokoládové tyčinky a cukríky.
Keď ku mne dvihla pohľad, mala v očiach slzy, no vytiahla z kabelky ešte niečo a podala mi to.

"Čo to je?" vzal som si od nej malú papierovú knižočku, na ktorej bolo jej meno.
"Ja som minule tú tému nenačala len tak, Sam." povzdychla si. "Už dlhšie som sa pozorovala, mala som podozrenie, tak som si dohodla stretnutie u doktora, ktorý mi moje obavy potvrdil, Sam."

Hľadel som na tehotenský preukaz v mojej ruke a doslova som cítil, ako mi mozog prestal pracovať.
Sunny mlčala, nechala mi čas vstrebať informáciu, okrajovo som zachytil, že ukladá nákup do chladničky.

"Sam?" asi môj výpadok trval už príliš dlho.
"Ja... Ehm..." pozrel som na ňu. "Sunny, neviem čo..."
"Sammy, budeš otcom." potvrdila mi, čo som už dávno vedel.

Jej slová mi v hlave zapadli ako puzzle, došlo mi, čo sa deje a vo mne sa to vtedy všetko zlomilo.
Položil som preukaz na stôl a Sunny si pritiahol do náruče. Pevne som ju uväznil v objatí a nechal tiecť slzy dole mojou tvárou v neskutočných návaloch.
Sun si ruky omotala okolo môjho krku, sklonil som k nej hlavu a pobozkal ju.

"Mrzí ma to, Sun. Mňa to všetko tak neuveriteľne mrzí, že to ani nedokážem opísať. Bol som hlupák. A nerozmýšľal som, keď som ti to všetko povedal."
"Ja viem." pokrútila hlavou. "Bol si tupec. A možno, že stále si."
"Som. Priznávam, že som. Lebo keď si predstavím, že my by sme sa včera večer vrátili domov a ty by si tu nebola, Sunny, zomrel by som. Zabilo by ma to. A to len kvôli mojej hlúposti." kajal som sa.
"Nikde by som neodišla, Sam. Moje miesto je pri tebe." pobozkala ma.
"Navždy?"
"Navždy."
 

2 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement