Ikonky

Friday at 22:53 | June

 

Píšem dlhšie

Friday at 22:37 | June
Viacdielne poviedky:

NORMAN REEDUS/DARYL DIXON

...viac príbehov sa pripravuje.


Mojíkovia. :)

31. may 2018 at 20:27 | June |  Zápisník.
Dlho, predlho som tu nebola.
Mám rozpísaný jeden článok, na ktorom robím priebežne už asi dva týždne, neviem sa ale dokopať k jeho vydaniu. A ďalší pripravujem. Hádam sa mi to teraz cez víkend podarí, :)

Ale k téme, ktorá ma celkom zaujala, konečne niečo, k čomu sa viem vypísať aspoň trochu. Tak šup-šup, idem hneď na to, ;)

Číslom päť v mojom súkromnom rebríčku mojich naj sa nachádza MOJA POSTEĽ, :D Možno je to smiešne, ale ja a moja posteľ máme špecifický vzťah. V živote som na lepšej nespala, :D A myslím to vážne... Je veľká - mohla by byť väčšia, ale potom by sa mi do izby nič iné nevmestilo - a maximálne komfortná. A najlepšie na nej sú tie periny, :-p
 


List 02.

24. march 2018 at 21:41 | June |  Listy pre Krstnú

V piatok som na teba opäť myslela.
Zľakla som sa, že som prepásla tvoje narodeniny.
Potom som sa upokojila, pretože som si uvedomila, že ich budeš mať až o pár dní.

Plánuješ tam hore nejakú oslavu? S Bohuškom, napríklad? A ujom Tónom, starým dedom a tak??
Určite ste tam veľká partia už, ten čas letí tak rýchlo, že sa obávam, že za tebou čoskoro príde aj starý krstný.
A potom ďalší a ďalší...

Och krstnička, prečo si od nás odišla tak skoro?? Veď som ti nestihla dať prečítať ani moje "knižky". :(
Sľubujem, že keď nejakú niekedy v budúcnosti vydám, bude venovaná práve tebe.
Lebo ty si mi verila aj vtedy, keď ostatní nie.

Chýbaš mi, ♥♥♥

Divnô obdobie.

24. march 2018 at 21:33 | June |  Zápisník.
Už si ani nespomínam, kedy som bola úprimne šťastná.

Na Vianoce, keď som bola s celou rodinou? Alebo v septembri, keď som konečne videla na obrovskom kino-plátne Pennywisa? Alebo keď mi v decembri napísala kamarátka, volajme ju Dé, pochválila mi poviedku na wattpade a od vtedy sme v dennom kontakte a plánujeme spoločnú dovolenku/predĺžený víkend? Alebo včera, keď som si rezervovala lístky na 30 Seconds to Mars do Bratislavy??

Jedno je isté. Aj keď pri týchto vymenovaných situáciach som cítila šťastie, skutočne šťastná som asi ani nebola.

Ale aj tak, poslednú dobu sa vo mne bijú emócie. Buď je to PMS, alebo mi už proste len prepína... Moje myšlienky a city sú ako na horskej dráhe. Niekedy mám doslova výbuch múzy a píšem všetko čo mi napadne, inokedy mám zas obdobie, kedy sa len zašijem do izby a čuším v nej pri playstation alebo notebooku.

Je to hrozné. Vtedy mám chuť sa len schúliť do klbka a také obdobie pretrpieť niekde potichúčky.

Lenže to sa len tak ľahko nedá a ja sa vtedy vždy zatnem a ráno vstanem, idem do práce, večer niekam s kamoškami von a tak sa snažím udržiavať sa pri normálnom srávaní sa, len aby som nemusela skončiť niekde na práškoch.

Je mi jasné, že seriózne dôvody na také pocity nemám, ale podľa mňa aj také veci čo prežívam ja sú dôležité. Nepáči sa mi niekedy prístup ľudí, keď sa im zdôverím. To je samé: "Si mladá na to, aby si sa tak cítila." alebo "Veď máš všetko, čo viac chceš?".

Ale tu nejde o to, že mám všetko a chcem ešte viac... A čo?? Keď aj by som mala všetko, nemôžem chcieť niečo viac?? Možno sa tak javím, ale rozhodne nemám všetko, čo by som v živote chcela.

Pomaly starnem a uvedomujem si, že na niektoré veci mi nezostáva veľa času. Lenže je dosť náročné sa k nim prepracovať a práve to mi spôsobuje ten stav "horskodráhových pocitov", ktoré ma z času na čas zaplavia.